Ako myslia milionári

Kniha “Ako myslia milionári” od T. Harva Ekera ponúka pohľad do spôsobu myslenia, ktorý odlišuje bohatých a úspešných ľudí od tých, ktorí často zápasia s financiami. Eker predstavuje koncept tzv. „mentálneho plánu bohatstva,“ kde tvrdí, že naša finančná situácia je v prvom rade dôsledkom vnútorných nastavení, presvedčení a vzorcov správania. V jednotlivých kapitolách sa autor zaoberá konkrétnymi rozdielmi v prístupe k peniazom, rozhodnutiam a životným výzvam, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie finančnej nezávislosti a úspechu.

Základom úspechu je spôsob myslenia. Mnohí ľudia si myslia, že šťastie a bohatstvo sú výsledkom vonkajších okolností, no skúsenosti úspešných podnikateľov a investorov, ako napríklad Warrena Buffetta či Oprah Winfrey, ukazujú, že nastavenie mysle má na bohatstvo zásadný vplyv. Rozdiel medzi priemerným a úspešným človekom je často iba otázka toho, či verí v dostatok a svoju schopnosť ho dosiahnuť, alebo sa necháva odradiť pocitom nedostatku. Predstavte si, že v roku 2008 počas globálnej finančnej krízy prišli tisíce ľudí o svoje úspory. Napriek tomu boli tí, ktorí našli príležitosti tam, kde iní videli len problémy. Títo jednotlivci nevnímali krízu ako neprekonateľnú prekážku, ale ako možnosť na nový začiatok. Bohatstvo je pre nich stavom mysle a príležitosťou, nie len súčtom čísel na účte. Keď človek vníma svet s vierou v hojnosť, začína prijímať životné situácie ako výzvy a hľadá spôsoby, ako sa zlepšiť. Takýto človek chápe, že bohatstvo si vyžaduje nielen znalosti či odvahu, ale aj schopnosť vnímať svet pozitívne a byť pripravený rásť. Odlišuje sa od tých, ktorí neustále bojujú so strachom zo straty a radšej sa vyhnú riziku, než by riskovali neúspech. Rozdiel v myslení môžeme ilustrovať na príklade podnikateľa Elona Muska. Jeho odhodlanie v investovaní do inovatívnych projektov – či už ide o vesmírny výskum alebo elektromobily – nie je len dôkazom technologického vizionárstva, ale aj spôsobu myslenia zameraného na hojnosť, nie na obavy zo straty. Výzvou pre mnohých z nás je preto zmeniť naše myslenie a zamerať sa na hojnosť. Tento prístup neznamená ignorovať problémy či popierať realitu, ale vedieť, že svet ponúka dostatok pre každého, kto je pripravený hľadať možnosti. Tento spôsob myslenia je základným stavebným kameňom, na ktorom je možné budovať úspešný život. Myseľ bohatstva nie je o tom, čo máme, ale ako vnímame svet okolo seba. Tí, ktorí prijmú tento spôsob myslenia, často nachádzajú bohatstvo a úspech tam, kde by ich iní možno ani nehľadali.

Zatiaľ čo bohatí veria, že sú tvorcami svojho života a osudu, chudobní ľudia majú často pocit, že sú obeťami okolností, ktoré ich obmedzujú. Táto vízia vnímania sveta hrá obrovskú rolu v tom, ako pristupujeme k príležitostiam, rozhodnutiam a výsledkom svojich aktivít. Pozrime sa na príklad známeho filantropa a podnikateľa Andrewa Carnegieho. V 19. storočí, kedy vyrastal v skromných pomeroch v Škótsku a neskôr emigroval do Ameriky, sa rozhodol, že svoj osud vezme do vlastných rúk. Jeho presvedčenie, že môže zmeniť svoj život vlastným úsilím, ho postupne priviedlo k budovaniu železničného impéria a neskôr k statusu jedného z najbohatších mužov na svete. Carnegie veril, že jeho život nie je výsledkom šťastia, ale dôsledkom rozhodnutí, ktoré prijímal s vedomím zodpovednosti za svoj osud. Keď človek verí, že má pod kontrolou svoj život, preberá aj plnú zodpovednosť za svoje chyby, ale aj úspechy. Bohatí ľudia chápu, že život nie je vždy fér, no namiesto sťažovania sa hľadajú riešenia. Tento postoj umožňuje prekonať aj najťažšie prekážky a motivuje k vytrvalosti. Oproti tomu tí, ktorí sa vnímajú ako obete, často vzdávajú svoje sny ešte skôr, než narazia na prvé problémy. Psychológovia a tréneri osobného rozvoja túto mentalitu nazývajú "postojom zodpovednosti". Základom je veriť, že máte moc meniť svoju situáciu a dosiahnuť to, čo chcete. Tento postoj je rozhodujúcim rozdielom medzi tými, ktorí čakajú, že sa veci zlepšia samy od seba, a tými, ktorí aktívne pracujú na svojom úspechu. Preto, ak túžime po zmene v živote a po úspechu, je dôležité prestať sa považovať za obeť okolností. Kľúčom k úspechu je prebrať kontrolu nad svojím životom, veriť vo vlastnú schopnosť meniť veci a konať. Tak, ako to urobil Andrew Carnegie či iní úspešní ľudia, ktorí sa rozhodli nečakať na šťastie, ale ho aktívne tvoriť.

Tento prístup odlišuje ľudí, ktorí dosahujú mimoriadne výsledky, od tých, ktorí sa uspokoja s priemerom. Ak chceme niečo skutočne dosiahnuť, nestačí len zostať v bezpečnej zóne a dúfať, že sa veci podaria samy od seba. Zmyslom je sústrediť sa na veľké ciele a odvážne smerovať k víťazstvu, nie len prežívať. Výborným príkladom je história americkej podnikateľky a módnej ikony Coco Chanel. Pochádzala z chudobnej rodiny, no nikdy sa neuspokojila s tým, čo jej život ponúkal. Chanel mala veľké ambície a nebála sa čeliť výzvam vo svete módy, ktorému vtedy dominovali muži. Snažila sa zmeniť módne pravidlá, nie len prispôsobiť sa im. Vďaka svojej neochvejnej vízii o víťazstve a úspechu sa jej podarilo vybudovať módne impérium, ktoré žije dodnes. Mnohí ľudia v živote volia bezpečnú cestu a vyhýbajú sa riziku, aby sa vyhli sklamaniam. Tento spôsob uvažovania však často vedie k stagnácii, keď sa človek zmieri s priemerom a prestane hľadať nové príležitosti. Tí, ktorí „hrajú na víťazstvo“, majú odvahu veriť, že môžu dosiahnuť viac, a práve toto presvedčenie ich poháňa vpred. Zameranie sa na víťazstvo znamená prijať aj riziko, že nie vždy uspejeme. Umenie je však aj v schopnosti poučiť sa z neúspechov a pokračovať ďalej. Podnikatelia a víťazi v rôznych oblastiach chápu, že každý pád môže byť krok k vyššiemu cieľu. Na ceste k úspechu ide o odhodlanie, ktoré preváži aj prípadné obavy z nezdaru. Ak si človek nastaví cieľ dosiahnuť len minimálne výsledky, len zriedka ho to inšpiruje k nevyhnutnému nasadeniu a vytrvalosti. Preto je dôležité nastaviť si vysoké ciele a ísť za nimi s plným nasadením. Tí, ktorí „hrajú na víťazstvo“, sa nenechávajú obmedziť očakávaniami druhých ani strachom z neúspechu – a práve vďaka tomu dosahujú veci, ktoré iným ostávajú skryté.

Bohatí sa pozerajú na príležitosti, zatiaľ čo chudobní sa často sústreďujú na problémy. Ide o schopnosť vnímať svet takým spôsobom, že aj v zdanlivo nepriaznivých situáciách vidíme potenciál pre rast a rozvoj. Takýto prístup môže zásadne ovplyvniť spôsob, akým riešime každodenné výzvy. Predstavme si príbeh Jacka Ma, čínskeho podnikateľa a zakladateľa spoločnosti Alibaba. Keď v deväťdesiatych rokoch začínal s podnikaním, narazil na množstvo prekážok – od odmietnutia pri prijímacom pohovore na desiatky miest až po banky, ktoré nechceli jeho projekt financovať. Jack Ma však v každom probléme videl príležitosť, ako vytvoriť niečo, čo na čínskom trhu chýbalo. Namiesto zamerania sa na prekážky videl potenciál internetového obchodu a budoval svoju víziu. Jeho schopnosť hľadať príležitosti v každej situácii ho nakoniec priviedla k úspechu, ktorý dnes pozná celý svet. Keď sa sústredíme len na problémy, často sa nechávame ovládať strachom a obavami. Tí, ktorí sa zameriavajú na príležitosti, dokážu pracovať s neistotou a vidia situácie z viacerých uhlov. Tento rozdielny prístup vedie k vyššej schopnosti nachádzať kreatívne riešenia a vytrvať aj v náročných časoch. Zameranie sa na príležitosti neznamená ignorovať riziká alebo problémy. Skôr ide o schopnosť vidieť za obmedzeniami nové možnosti. Napríklad, počas pandémie mnoho podnikov čelilo vážnym problémom, no zároveň vznikli tisíce startupov, ktoré sa zamerali na riešenie aktuálnych potrieb, ako sú online vzdelávanie či telemedicína. V skutočnosti nie je možné úplne sa vyhnúť problémom – sú súčasťou každého úsilia o úspech. To, ako na ne reagujeme, však definuje naše výsledky. Tí, ktorí sú orientovaní na príležitosti, chápu, že každý problém môže byť podnetom na rast a učenie. Preto je dôležité naučiť sa hľadať príležitosti v každej situácii, v ktorej sa ocitneme. Tento prístup nás vedie k tomu, aby sme videli svet s pozitívnym očakávaním a využili potenciál, ktorý máme na dosah – len musíme byť ochotní ho rozpoznať a uchopiť.

Bohatí ľudia majú tendenciu veriť v svoje schopnosti, a práve táto vnútorná sila ich často vedie k výsledkom, ktoré ostatní považujú za nedosiahnuteľné. Sebadôvera nie je aroganciou, ale skôr presvedčením, že človek dokáže zvládnuť akúkoľvek výzvu a je hodný úspechu. Príkladom môže byť príbeh Oprah Winfrey. Narodila sa do chudobnej rodiny a počas detstva zažila veľa utrpenia, no nikdy neprestala veriť v svoju hodnotu a schopnosti. Jej sebadôvera a viera vo vlastný potenciál ju postupne priviedli od miestneho rozhlasového vysielania až na svetové obrazovky. Winfrey nečakala, že jej úspech prinesie niekto iný – verila, že jej úspech spočíva v tom, čo môže priniesť sama. Sebadôvera a viera vo vlastnú hodnotu umožňuje ľuďom konať s odvahou, riskovať a zároveň byť odolní voči kritike či zlyhaniam. Tí, ktorí sú presvedčení o svojej hodnote, sa neboja vyjednávať o lepšie podmienky alebo uchádzať sa o pozície, ktoré ostatní považujú za nedostupné. Pre úspešných ľudí nie sú prekážky dôvodom na vzdanie sa, ale na posilnenie svojho presvedčenia. Nedostatok sebadôvery môže mať opačný efekt – obmedzuje a brzdí potenciál. Mnohí ľudia majú potrebné zručnosti a talent, ale pretože si neveria, nechajú príležitosti uniknúť. Úspešní jedinci sa však dokážu pozerať na svoje silné stránky, nie na svoje slabosti, a nachádzajú odvahu posunúť sa dopredu. Význam sebadôvery a viery vo vlastnú hodnotu je teda kľúčom k tomu, aby sme mohli dosiahnuť svoje ciele. Každý človek by mal investovať do svojho sebarozvoja, spoznávať svoje prednosti a naučiť sa vážiť si ich. Táto vnútorná sila je tým, čo nás vedie k odhodlaniu čeliť náročným výzvam a dosiahnuť úspech, ktorý by bez dôvery vo vlastnú hodnotu zostal len nedosiahnuteľným snom.

Bohatí a úspešní ľudia chápu, že skutočný rast a príležitosti ležia za hranicami toho, čo je im známe a pohodlné. Tento postoj ich poháňa k tomu, aby riskovali, skúšali nové veci a čelili neznámym výzvam – aj keď to znamená vystaviť sa možným zlyhaniam či nepríjemnostiam. Príkladom tejto odvahy môže byť Richard Branson, zakladateľ Virgin Group. Od malička bol zvyknutý prekonávať výzvy – od dyslexie až po výstavbu multimiliardového podniku. Vždy bol ochotný vystúpiť zo zóny pohodlia, či už pri zakladaní leteckej spoločnosti, neskôr vesmírneho programu, alebo keď prekonával oceány na vzducholodi. Branson chápe, že risk a odvaha sú neoddeliteľnou súčasťou úspechu. Vyjsť z komfortnej zóny neznamená iba fyzické dobrodružstvo, ale aj odvahu skúmať nové nápady a pristupovať k projektom, ktorých výsledok je neistý. Mnohí sa tomuto vyhýbajú, lebo ich drží strach zo zlyhania či pocit, že nie sú dostatočne pripravení. Bohatí však veria, že práve v týchto momentoch rastú a že každý pokus, aj keď nie vždy úspešný, im prináša nové skúsenosti a poznatky. V bežnom živote sa vystúpenie z komfortnej zóny môže prejaviť napríklad investovaním do vzdelania, naučením sa novej zručnosti alebo podniknutím prvého kroku smerom k realizácii podnikateľského nápadu. Prekonať pohodlie znamená prijať neistotu a pozerať sa na ňu ako na príležitosť rásť. Úspešní ľudia preto vidia komfortnú zónu ako hranicu, ktorú treba pravidelne prekračovať. Vnímajú tento proces ako prirodzenú súčasť rastu a nezostávajú v stave stagnácie. Učia sa tak prijímať riziko ako bežnú súčasť života a adaptovať sa na nové podmienky, čím získavajú výhodu v akejkoľvek situácii. Ochota vyjsť z komfortnej zóny je kľúčová pre tých, ktorí chcú dosiahnuť výnimočné výsledky. Len tí, ktorí majú odvahu vykročiť mimo zaužívané hranice, môžu zažiť skutočný úspech a získať skúsenosti, ktoré ich posunú bližšie k ich cieľom.

Bohatí ľudia chápu, že svet sa rýchlo mení, a aby dokázali udržať krok s dobou, musia neustále investovať do svojho vzdelania a zručností. Tento prístup je často nazývaný ako „mentalita rastu“ – prístup, pri ktorom jedinec verí, že jeho schopnosti nie sú pevne dané, ale je možné ich zdokonaľovať. Jedným z najznámejších príkladov je Bill Gates. Aj keď vybudoval Microsoft a stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete, nikdy neprestáva čítať, študovať nové odbory a rozširovať svoje vedomosti. Gates si ročne vyhradí „týždeň premýšľania“, počas ktorého sa vzdiali od bežných povinností a sústreďuje sa len na čítanie a premýšľanie o nových trendoch. Jeho prístup je dôkazom toho, že učenie sa a osobný rast sú základom úspechu, nielen počas budovania kariéry, ale počas celého života. Osobný rozvoj však neznamená len akademické štúdium či čítanie kníh. Môže zahŕňať aj rozvoj nových zručností, hľadanie spätnej väzby, networking či sebapoznanie. Úspešní ľudia často navštevujú semináre, konferencie alebo pracujú s mentormi, ktorí im pomáhajú rozširovať perspektívu a otvárajú nové obzory. Príkladom investície do seba môže byť aj štúdium jazykov alebo absolvovanie kurzov, ktoré s hlavnou činnosťou človeka na prvý pohľad nesúvisia. Každé nové poznanie či schopnosť môže byť príležitosťou na ďalší rast a otvoriť dvere, ktoré by inak zostali zatvorené. V čase, keď sú vedomosti dostupnejšie než kedykoľvek predtým, je osobný rozvoj dostupný takmer každému, kto má záujem rásť. Rozvoj mentality rastu je teda kľúčom k udržaniu konkurencieschopnosti v dynamickom svete. Bohatí a úspešní ľudia chápu, že úspech neznamená dosiahnuť cieľ a zastaviť sa, ale neustále hľadať nové možnosti, zdokonalenia a rozširovanie obzorov. Preto sa stáva neustále vzdelávanie a rozvoj súčasťou ich životného štýlu. Tento prístup im umožňuje nielen dosahovať vyššie ciele, ale aj zostať inšpirovanými, zvedavými a prispôsobivými, čo im prináša výhodu v neustále sa meniacom svete.

Bohatí ľudia vidia v peniazoch niečo viac než len ochranu pred finančnými problémami – chápu ich ako prostriedok, ktorý im umožňuje realizovať svoje ambície, investovať do nápadov a naplniť svoj život zmysluplnými aktivitami. Tento prístup dáva financiám hlbší význam a motivuje ich k aktívnejšiemu hľadaniu príležitostí. Jeden z ikonických príkladov je herec a producent Robert Downey Jr., ktorý po rokoch strávených v problémoch našiel nový zmysel v tom, ako narábať s peniazmi. Keď sa jeho kariéra obnovila vďaka roli Iron Mana, Downey si uvedomil, že peniaze mu dávajú slobodu byť kreatívnym a podporovať projekty, ktoré by ho inak obchádzali. Investoval do startupov a kreatívnych iniciatív, ktoré sú preňho dôležité, a aktívne sa podieľa na filantropických projektoch, pretože chápe, že finančná sloboda mu umožňuje robiť viac než len zabezpečiť si pohodlný život. Peniaze ako nástroj slobody znamenajú, že ich využívame na naplnenie osobných cieľov a ambícií. Keď má človek dostatočné finančné prostriedky, môže si dovoliť sústrediť sa na projekty, ktoré majú hlbší význam, a nie je obmedzený len povinnosťou zabezpečiť si základné potreby. Bohatí ľudia často investujú do vecí, ktoré ich motivujú, ako je umenie, vzdelávanie či podpora spoločenských iniciatív, čím obohacujú nielen seba, ale aj okolie. Naopak, keď človek vníma peniaze len ako zdroj bezpečnosti, jeho rozhodnutia bývajú opatrnejšie a zamerané skôr na ochranu než na rast. Tento postoj môže viesť k strachu z investovania alebo odmietaniu príležitostí, ktoré by priniesli vyšší výnos. Bohatí sa však neboja používať peniaze ako nástroj na budovanie ešte väčšej hodnoty, pretože vnímajú finančnú slobodu ako cestu k osobnému naplneniu. Vidieť peniaze ako nástroj slobody znamená aj odvahu riskovať a dôveru, že ich správne využitie povedie k pozitívnym výsledkom. Tento postoj im umožňuje myslieť na budúcnosť, nielen na okamžité potreby, čím dosahujú väčšiu stabilitu a pokoj. Z tohto pohľadu je finančná sloboda viac než len číslo na účte – je to postoj, ktorý nás motivuje nielen k osobným úspechom, ale aj k tomu, aby sme naším úspechom inšpirovali ostatných a menili svet k lepšiemu.

Bohatí ľudia pristupujú k financiám systematicky a budujú si návyky, ktoré im umožňujú efektívne zhodnocovať svoje príjmy. Dôsledná kontrola nad osobnými financiami a finančnými rozhodnutiami je totiž základným pilierom, ktorý im zabezpečuje stabilitu a dlhodobý rast. Jedným z klasických príkladov tejto disciplíny je investičná stratégia miliardára Warrena Buffetta. Od mladého veku si vybudoval striktne organizovaný prístup k financiám – vedel, kde sú jeho peniaze, aké výdavky sú nevyhnutné, a starostlivo zvážil každý dolár, ktorý investoval. Buffetove rozhodnutia sú založené na dlhodobých hodnotách, nie na okamžitých výkyvoch trhu, čo mu umožnilo dosiahnuť stabilný finančný rast počas dekád. Jeho príklad ukazuje, že skutočné bohatstvo nevzniká zo spontánnych rozhodnutí, ale z dôsledného, premysleného prístupu. Finančná disciplína sa prejavuje aj v schopnosti rozlišovať medzi potrebami a túžbami. Úspešní ľudia si často vytvárajú rozpočet, ktorým riadia svoje výdavky a zameriavajú sa na to, čo prispieva k ich dlhodobým cieľom. Mnoho bohatých ľudí vyznáva princíp „najskôr si zaplať sám sebe,“ čo znamená, že z každej výplaty najprv odložia časť na investície alebo úspory, ešte predtým, než uhradia bežné výdavky. Tento prístup zaručuje, že ich finančné ciele sú prioritou. Dôležitou súčasťou finančnej disciplíny je aj plánovanie a sledovanie výsledkov. Bohatí ľudia často investujú čas do hodnotenia svojich finančných krokov a neustále upravujú svoje stratégie. Týmto spôsobom sa dokážu prispôsobiť zmenám na trhu a v osobnom živote, čím zabezpečujú, že ich finančné plány zostávajú aktuálne a efektívne. Finančná disciplína a správa peňazí teda nie sú len nástrojmi na udržanie si majetku, ale hlavne spôsobom, ako si vytvoriť finančnú nezávislosť a stabilitu. Tento dôsledný prístup umožňuje úspešným ľuďom robiť rozumné investície, čeliť finančným výzvam s pokojom a hľadieť na svoju budúcnosť s istotou. Takýto premyslený prístup k financiám vedie nielen k stabilite, ale aj k trvalému rastu, ktorý úspešní ľudia považujú za základný predpoklad naplneného a slobodného života.

Bohatí ľudia si uvedomujú, že ich finančný stav nie je výsledkom šťastia alebo náhody, ale dôsledkom ich vlastných rozhodnutí a prístupu k peniazom. Tento postoj ich motivuje, aby sa neustále zlepšovali a prijímali plnú zodpovednosť za svoje úspechy aj chyby. Jasným príkladom je príbeh podnikateľa Johna Paula DeJoriu, zakladateľa spoločností Paul Mitchell a Patron Tequila. DeJoria vyrastal v chudobných pomeroch, často žil na ulici a čelil množstvu prekážok. No keď začal podnikať, pochopil, že musí prevziať plnú kontrolu nad svojimi financiami a rozhodnutiami. Akékoľvek chyby či zlyhania bral ako príležitosti na učenie a posilnenie svojho odhodlania, pričom každé rozhodnutie starostlivo analyzoval. Dnes je miliardárom, no jeho úspech by nebol možný bez vedomia, že len on sám zodpovedá za svoje finančné kroky. Zodpovednosť za finančné rozhodnutia znamená byť pripravený čeliť následkom, či už sú pozitívne alebo negatívne. Úspešní ľudia sa vyhýbajú hľadaniu výhovoriek alebo obviňovaniu iných za svoje zlyhania. Namiesto toho sa sústreďujú na to, ako sa môžu zlepšiť a čo by mali urobiť inak. Týmto spôsobom sa učia z každého rozhodnutia, čo ich vedie k lepším finančným výsledkom v budúcnosti. Zodpovedný prístup k peniazom tiež znamená mať prehľad o tom, kde sú peniaze investované a ako sa s nimi nakladá. Bohatí ľudia si vytvárajú jasný plán a pravidelne ho prehodnocujú, aby sa uistili, že ich kroky smerujú k dlhodobým cieľom. Majú pod kontrolou nielen svoje príjmy a výdavky, ale aj svoje investičné aktivity. Okrem toho, prevzatie zodpovednosti za financie buduje vnútornú sebadôveru. Úspešní ľudia vedia, že ak sú pripravení čeliť následkom svojich rozhodnutí, sú schopní lepšie zvládnuť aj nečakané situácie a krízy. To im umožňuje prijímať odvážnejšie rozhodnutia bez strachu, že by ich neúspech zničil. Takýto zodpovedný prístup k financiám je základom pre dlhodobú stabilitu a rast. Schopnosť prevziať zodpovednosť za svoje financie nie je len otázkou peňazí, ale predovšetkým otázkou charakteru, ktorý nám umožňuje prekonávať výzvy, dosahovať ciele a vytvárať skutočný a trvalý úspech.

Kniha “Ako myslia milionári” je praktickým sprievodcom pre tých, ktorí sa chcú oslobodiť od limitujúcich presvedčení o peniazoch a úspechu. T. Harv Eker v nej predkladá nielen teoretické poznatky, ale aj konkrétne kroky, ktoré môžu čitateľom pomôcť zmeniť ich finančný osud. Kľúčové myšlienky knihy sú založené na disciplíne, zodpovednosti a ochote rásť, pričom vyzdvihujú dôležitosť správneho nastavenia mysle. Eker tak ponúka cestu, ako prekonať vnútorné prekážky a stať sa majstrom v hre financií – hrou, ktorá si vyžaduje nielen vedomosti, ale aj odvahu zmeniť svoje myslenie a konať. Máte pre nás feedback? Boli by sme radi, keby ste nám dali vedieť svoj názor na náš obsah! Stačí poslať email na feedback@rewio.app, v predmete uveďte názov tejto knihy a podeľte sa o svoje dojmy!