Neviditeľné ženy

"Neviditeľné ženy" od Caroline Criado Perez je priekopnícka kniha, ktorá odhaľuje hlboké a všadeprítomné rodové rozdiely v údajoch, ktoré ovplyvňujú každodenný život žien. Autorka detailne skúma, ako sú ženy systematicky ignorované a neviditeľné v rôznych oblastiach, od dizajnu produktov cez verejnú infraštruktúru až po vedecký výskum. Tieto rozdiely majú reálne a často negatívne dôsledky na zdravie, bezpečnosť a ekonomickú prosperitu žien. Criado Perez upozorňuje na potrebu systematického zhromažďovania a analýzy dát, ktoré zahŕňajú skúsenosti žien, aby sme mohli budovať spravodlivejší a inkluzívnejší svet pre všetkých.

Mnohé každodenné predmety sú navrhnuté podľa rozmerov a potrieb mužov, čo môže ženám spôsobovať problémy pri ich používaní. Jedným z výrazných príkladov je klavír. Štandardná klaviatúra klavíra má oktávu s dĺžkou 7,4 palca, čo je pre priemerné ženské ruky ťažko dosiahnuteľné. Štúdia z roku 2015 ukázala, že 87 % dospelých klaviristiek je znevýhodnených kvôli ich priemernému rozpätie rúk, ktoré je medzi 7 až 8 palcami. Z 12 medzinárodne uznávaných klaviristov v štúdii boli len dve ženy, pričom tieto špičkové klaviristky mali nadpriemerné rozpätie rúk: 9 až 9,5 palca. To naznačuje, že mužské rozpätie rúk je lepšie prispôsobené štandardnej klaviatúre, čo umožňuje mužom dosiahnuť vyšší výkon a uznanie. Podobný problém sa vyskytuje aj pri dizajne smartfónov. V roku 2018 bola priemerná veľkosť smartfónu 5,5 palca, čo je pre priemerné ženské ruky ťažkopádne a nepraktické. Dizajn smartfónov je často prispôsobený mužským proporciám, čo znamená, že hypotetický používateľ, pre ktorého sú tieto zariadenia navrhnuté, má proporcie ruky priemerného muža. Používanie smartfónu jednou rukou je preto pre ženy náročnejšie, čo znižuje ich pohodlie a efektivitu. Tento dizajn môže navyše viesť k muskuloskeletálnym problémom. Štúdia z roku 2016 z univerzity v Soule zistila, že ženy majú výrazne vyšší výskyt muskuloskeletálnych problémov spôsobených používaním smartfónov ako muži. Tieto príklady ilustrujú širší problém, že mnohé nástroje a zariadenia sú navrhnuté s ohľadom na mužské telesné proporcie, čo vedie k tomu, že ženy sú často znevýhodnené. Nielenže tento prístup obmedzuje pohodlie a efektivitu žien, ale tiež im môže brániť v dosahovaní ich plného potenciálu. Klaviristky s menším rozpätím rúk nemôžu konkurovať svojim mužským kolegom rovnako efektívne, čo môže ovplyvniť ich kariéru a uznanie. Podobne aj ženy používajúce smartfóny čelia nepohodliu a zdravotným rizikám, ktoré sú dôsledkom nevhodného dizajnu. Riešenie tohto problému spočíva v tom, aby dizajnéri a výrobcovia začali brať do úvahy rôznorodé potreby a telesné proporcie všetkých užívateľov. To znamená navrhovať produkty, ktoré sú prístupné a pohodlné pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie. Inkluzívny dizajn by mohol zahŕňať klaviatúry s rôznymi veľkosťami kláves, aby vyhovovali rôznym rozpätím rúk, alebo smartfóny s ergonomickým dizajnom prispôsobeným rôznym veľkostiam rúk. Takéto prístupy by pomohli odstrániť rodové znevýhodnenia a umožnili ženám dosiahnuť rovnaké príležitosti a komfort pri používaní každodenných predmetov ako mužom.

Bezpečnostné štandardy a testy sú dôležitým aspektom dizajnu produktov, avšak často sú navrhnuté podľa mužských telesných proporcií, čo môže byť pre ženy nebezpečné. Jedným z najvýraznejších príkladov sú automobilové crash testy. Tieto testy využívajú figuríny, ktoré reprezentujú mužské telo. Figuríny používané od 50. rokov 20. storočia majú rozmery typické pre 50. percentil mužov: výšku 1,77 m a váhu 76 kg. Majú mužskú chrbticu a mužské svalové proporcie, čo znamená, že výsledky testov odrážajú predovšetkým bezpečnosť pre mužov. Štúdia z roku 2011 odhalila, že ženy majú pri autonehodách o 47 % vyššiu pravdepodobnosť vážneho zranenia ako muži. Jedným z dôvodov je, že ženy majú tendenciu sedieť inak a používať bezpečnostné pásy odlišne než muži. Anatomické rozdiely medzi pohlaviami ovplyvňujú, ako sedia v aute a ako sú chránené v prípade nehody. Napriek tomu, že niektoré automobilky začali používať anatomicky správne ženské figuríny, nie je to ich zákonná povinnosť. V EÚ sa v žiadnom z piatich bezpečnostných testov, ktoré musí vozidlo absolvovať pred uvedením na trh, nestanovuje, že by sa mala používať ženská figurína na crash testy. Veda tiež prispieva k tomuto problému tým, že používa tzv. referenčného muža. Tento štandard predstavuje muža bielej pleti vo veku 25-30 rokov, ktorý váži 70 kg. Tento prístup sa historicky používa na reprezentáciu všetkých, čo je problematické najmä pri bezpečnosti a ochrane zdravia na pracovisku. Ženské telá sú nielen proporčne a anatomicky odlišné od mužských, ale majú aj odlišný imunitný systém a hormóny. Tieto rozdiely ovplyvňujú, ako ženské telo znáša vystavenie žiareniu a priemyselným chemikáliám. Napriek tomu sú mnohé odporúčania týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci založené na referenčných mužoch. Pracovné prostredie je preto často navrhnuté s ohľadom na mužské telo, čo môže byť pre ženy nebezpečné. Ženy môžu byť vystavené chemikáliám v množstvách, ktoré nemusia byť škodlivé pre mužov, ale určite sú škodlivé pre ženy. Zo štúdie z roku 2014 vyplýva, že ženy sú vystavené žiareniu viac ako muži. Navyše ženy vystavené chemikáliám narúšajúcim endokrinný systém (EDC) na pracovisku majú o 42 % vyššie riziko rakoviny prsníka. Tieto príklady ukazujú, ako sú bezpečnostné štandardy navrhnuté podľa mužských telesných proporcií, čo vedie k tomu, že ženy sú často znevýhodnené a ohrozené. Riešenie tohto problému spočíva v tom, aby sa do bezpečnostných testov a vedeckých štúdií začlenili aj ženské telá a ich špecifické potreby. To by znamenalo používanie ženských figurín pri crash testoch a zohľadnenie ženských anatomických a fyziologických rozdielov v pracovných a zdravotných bezpečnostných normách. Takýto prístup by prispel k zlepšeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie.

Rodové rozdiely v údajoch majú zásadný vplyv na rôzne aspekty života, vrátane verejnej dopravy. Príkladom môže byť európska verejná doprava, kde sa údaje o doprave zameriavajú predovšetkým na mobilitu zamestnancov na plný úväzok, ktorí sú prevažne muži. Štúdia z roku 2012 v celej EÚ ukázala, že doprava je prispôsobená potrebám týchto zamestnancov, čo vedie k tomu, že zdroje sú sústredené na časy dopravnej špičky, kedy cestujú do a z práce. Tento prístup ignoruje potreby pracovníkov na čiastočný úväzok a opatrovateľov, ktorí sú prevažne ženy a často využívajú verejnú dopravu mimo týchto časov. Tento prístup k plánovaniu dopravy vedie k tomu, že ženy nie sú dostatočne obslúžené a sú penalizované za spôsob, akým cestujú. Ceny lístkov na verejnú dopravu sú často stanovované podľa počtu ciest, nie podľa vzdialenosti. Muži, ktorí štandardne dochádzajú do práce na dve cesty denne, sú zvýhodnení. Na druhej strane, ženy, ktoré často "cestujú reťazovo" a absolvujú počas dňa niekoľko krátkych ciest, platia viac. To spôsobuje, že ženy často platia viac za kratšie vzdialenosti, čo je nespravodlivé a ekonomicky nevýhodné. Príkladom zmien, ktoré môžu zohľadniť rodové rozdiely, je švédske mesto Karlskoga. Predtým sa sneh odpratával najprv z ciest a až potom z chodníkov a peších zón, čo uprednostňovalo zamestnancov na plný úväzok, ktorí dochádzajú autom. Väčšina týchto zamestnancov sú muži. Po analýze dát si mesto uvedomilo, že pracovníci na čiastočný úväzok a opatrovatelia, ktorí sú prevažne ženy, sa zvyčajne pohybujú pešo. Zmenili teda postup odpratávania snehu, začali najprv odstraňovať sneh z chodníkov a peších zón, čo viedlo k výraznému zníženiu počtu úrazov chodcov. Tieto príklady ukazujú, ako sú rodové rozdiely v údajoch zakorenené v našej infraštruktúre a ako ovplyvňujú každodenný život žien. Riešenie tohto problému vyžaduje, aby sa do plánovania a rozhodovania začlenili rodovo rozdelené dáta. To znamená zbierať a analyzovať údaje, ktoré zohľadňujú špecifické potreby a skúsenosti žien, aby sme mohli vytvárať spravodlivejšie a inkluzívnejšie verejné systémy.

Dizajn verejných toaliet je ďalším príkladom toho, ako rodové rozdiely v údajoch môžu viesť k nespravodlivému a neefektívnemu využívaniu verejného priestoru. V predpisoch o verejnom plánovaní sa často stanovuje, že na miestach konania podujatí sa musí vyčleniť rovnaký priestor na toalety pre mužov a ženy. Na prvý pohľad to vyzerá spravodlivo, avšak pri bližšom pohľade zistíme, že tieto pravidlá ignorujú špecifické potreby žien. Muži a ženy používajú toalety odlišne. Muži využívajú kombináciu pisoárov a kabínok, čo umožňuje viac používateľov na menšom priestore. Na druhej strane, ženy potrebujú výhradne kabínky, ktoré zaberajú viac miesta a vyžadujú viac času na použitie. Okrem toho, ženy častejšie sprevádzajú na toalety deti, menštruujúce ženy potrebujú viac času na hygienické úkony a tehotné ženy častejšie močia. Tieto faktory vedú k tomu, že ženy strávia na toalete viac času než muži, čo spôsobuje dlhšie rady pred dámskymi toaletami. Dlhé rady pred dámskymi toaletami sú tak priamym dôsledkom rozdielu v údajoch o pohlaví a nedostatku plánovania, ktoré by zohľadňovalo potreby žien. Napríklad, ak je na verejných podujatiach rovnaký počet toaliet pre mužov a ženy, v praxi to znamená, že ženy musia čakať dlhšie, čo je nepohodlné a nepraktické. Tento problém nie je len nepohodlný, ale môže mať aj vážnejšie dôsledky v rozvojových krajinách. V domácnostiach bez vlastnej kúpeľne je prístup k toaletám problémom pre obe pohlavia, ale nedostatok verejných kúpeľní predstavuje väčší problém pre ženy. Tam, kde nie je k dispozícii kúpeľňa, si muži uľavia na verejnosti, čo je pre ženy fyzicky náročné a často aj spoločensky tabuizované. Niektoré ženy zadržiavajú moč, čo môže viesť k zdravotným problémom, ako sú infekcie močových ciest a dehydratácia. V rozvojových krajinách, kde ženy nemajú prístup k súkromným toaletám, sú odkázané na verejné toalety, ktoré sú často na nebezpečných miestach a nie sú rozdelené podľa pohlavia. To znamená, že ženy sa pri použití verejných toaliet vystavujú riziku sexuálneho útoku a násilia. Napríklad v Indii je u žien bez prístupu k súkromnej toalete dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že zažijú sexuálne násilie, ako u žien, ktoré majú kúpeľne vo svojich domovoch. Riešenie tohto problému spočíva v lepšom plánovaní verejných priestorov, ktoré zohľadňuje rozdielne potreby mužov a žien. To znamená navrhovanie verejných toaliet s väčším počtom kabíniek pre ženy alebo zavedenie flexibilného prístupu, kde by bol pomer toaliet upravený podľa aktuálnych potrieb. Okrem toho je potrebné investovať do infraštruktúry verejných toaliet v rozvojových krajinách, aby sa zabezpečil bezpečný a dôstojný prístup k hygienickým zariadeniam pre všetky ženy. Takéto opatrenia by výrazne zlepšili každodenný život žien a prispeli k ich zdraviu a bezpečnosti.

Rodové rozdiely v údajoch majú obzvlášť závažné dôsledky v oblasti medicíny. Napriek tomu, že mužské a ženské telo sa líšia na anatomickej, orgánovej, tkanivovej a bunkovej úrovni, ženy sú často vynechávané z lekárskych štúdií. Dôvodom je predpoklad, že ženské telá sú príliš "zložité" a "nákladné" na výskum kvôli hormonálnym zmenám, čo vedie k nepresným a neúplným údajom. Jedným z príkladov je preskúmanie zdravotníckych pomôcok. Štúdia vykonaná FDA v USA zistila, že v testoch koronárnych stentov bolo len 32 % účastníkov ženského pohlavia. Pri skúškach endovaskulárnych okluzných zariadení tvorili ženy len 18 percent účastníkov. Tento nedostatok reprezentácie žien v klinických štúdiách znamená, že zdravotnícke pomôcky a liečby, ktoré sa uvádzajú na trh, nie sú dostatočne testované na ženách, čo môže viesť k neadekvátnym výsledkom a vyššiemu riziku komplikácií. Ďalším príkladom je preskúmanie CRT-D (kardiostimulátora) úradom FDA v roku 2014. CRT-D je zariadenie, ktoré sa implantuje pacientom so srdcovým zlyhaním a koriguje nepravidelné elektrické srdcové vlny. Pôvodné štúdie uvádzali, že z implantácie CRT-D by mali prospech pacienti, ktorých srdce potrebuje 150 milisekúnd alebo viac na dokončenie elektrickej vlny. Avšak v pôvodnej štúdii bolo len približne 20 % účastníkov ženského pohlavia. Následné preskúmanie ukázalo, že ženy by mohli mať prospech z CRT-D už pri 130 milisekundách. U žien s elektrickými vlnami v rozmedzí 130 - 149 milisekúnd sa pravdepodobnosť srdcového zlyhania pomocou implantátu CRT-D znížila o 76 %. Rodové rozdiely v údajoch v lekárskom výskume sú kvantifikovateľne škodlivé pre zdravie žien. Napríklad, štúdia EÚ z roku 2017 uvádza, že ženy sú často považované za "zložité" subjekty kvôli hormonálnym zmenám, čo vedie k ich vylúčeniu z výskumu. Tento prístup zanedbáva potreby a zdravotné problémy žien, čo môže mať fatálne následky. Napríklad, rozdiely v prejavoch a príznakoch infarktu myokardu u mužov a žien vedú k častému prehliadaniu a nesprávnemu diagnostikovaniu infarktu u žien. Preto je nevyhnutné, aby sa zdravotné štúdie a klinické testy zamerali na rovnomerné zastúpenie oboch pohlaví. To by znamenalo, že výskumníci by museli brať do úvahy rozdielne anatomické a fyziologické potreby žien, čo by viedlo k presnejším a účinnejším liečbam a zdravotným pomôckam pre ženy. Vlády a zdravotnícke inštitúcie by mali zaviesť politiky a regulácie, ktoré by zabezpečili rovnomerné zastúpenie mužov a žien v klinických štúdiách. Takýto prístup by zabezpečil, že zdravotná starostlivosť bude spravodlivá a účinná pre všetkých pacientov, bez ohľadu na pohlavie.

Jedným z najväčších rodových rozdielov, ktorý má významný dopad na globálnu ekonomiku, je nezapočítavanie neplatenej práce do hrubého domáceho produktu (HDP). Neplatená práca, ako sú domáce práce a starostlivosť o deti a starších ľudí, je prevažne vykonávaná ženami. Táto práca má ekonomickú hodnotu, avšak keďže nie je platená, nie je zahrnutá do oficiálnych ekonomických štatistík, čo vedie k podhodnoteniu skutočnej ekonomickej aktivity. Podľa britského Úradu pre národnú štatistiku by HDP Spojeného kráľovstva v roku 2016 po započítaní neplatenej práce stúpol z 2,7 bilióna libier na 3,9 bilióna libier. Podobne OSN odhaduje, že v USA sa v roku 2012 vykonala neplatená starostlivosť o deti v hodnote 3,2 bilióna USD, čo predstavovalo 20 % HDP krajiny za daný rok. Austrálska štúdia z roku 2017 zistila, že neplatená starostlivosť o deti by bola najväčším austrálskym odvetvím, keby bola zahrnutá do HDP. Nedostatočné uznanie a vyčíslenie neplatenej práce má významné dôsledky pre ekonomiku. Keď ženy vykonávajú neplatenú prácu, často tým podporujú partnerov, ktorí môžu vykonávať platenú prácu, ktorá sa započítava do HDP. Týmto spôsobom je ekonomický prínos žien neadekvátne reprezentovaný. Táto situácia tiež vedie k nižšiemu zapojeniu žien do formálnej pracovnej sily, čo spomaľuje ekonomický rast. McKinsey Global Institute uvádza, že ak by sa ženy zúčastňovali na pracovnej sile rovnakým tempom ako muži, globálne HDP by sa zvýšilo o 12 biliónov dolárov. Medzi rokmi 1970 a 2009 sa počet pracujúcich žien v USA zvýšil približne o 38 miliónov, čo vytvorilo približne 25 % rastu HDP. V Európe, kde je rozdiel v zamestnanosti mužov a žien 12 %, 25 % opýtaných žien uviedlo, že práca v domácnosti im bráni v zapojení sa do pracovného procesu, zatiaľ čo rovnaký názor mali len tri percentá mužov. Zhromažďovanie údajov o neplatenej práci žien by umožnilo vládam prijímať politické rozhodnutia, ktoré by podporovali vstup žien do pracovného procesu. Jedným z riešení je zvýšenie výdavkov na sociálnu infraštruktúru, ako je dostupná starostlivosť o deti a starších ľudí, čo by vytvorilo pracovné miesta a zvýšilo HDP. Napríklad v USA by dvojpercentné investície do sociálnej infraštruktúry vytvorili 13 miliónov ďalších pracovných miest v porovnaní so 7,5 miliónmi, ak by sa rovnaká suma investovala do stavebníctva. Je jasné, že uznanie a začlenenie neplatenej práce do ekonomických štatistík by malo významné pozitívne dopady na ekonomiku a životy žien. Takýto krok by zabezpečil spravodlivejšie rozdelenie zdrojov a príležitostí a podporil by rovnosť medzi mužmi a ženami. Vlády a medzinárodné organizácie by mali prijať opatrenia na začlenenie neplatenej práce do výpočtov HDP a vytvoriť politiky, ktoré podporia ženy v pracovnej sile, čím by sa zvýšil ekonomický rast a prosperita pre všetkých.

Rodové rozdiely v údajoch majú hlboký dopad aj na politické zastúpenie a tvorbu verejnej politiky. V decembri 2017 tvorili ženy len 23,5 % svetových politikov, čo odráža výrazné nedostatočné zastúpenie žien v politických rozhodovacích pozíciách. Toto nedostatočné zastúpenie má vážne následky, pretože výskumy ukazujú, že ženy v politike oveľa častejšie riešia rodové rozdiely a zavádzajú politiky, ktoré podporujú rodovú rovnosť. Jedným z dôvodov, prečo do politiky nevstupuje viac žien, je vnímanie politiky ako "mužského" priestoru. Výskum z Kalifornskej univerzity v Berkeley z roku 2008 ukázal, že keď žena hovorí v stereotypne mužskom kontexte, je hodnotená negatívnejšie než muž, ktorý hovorí presne to isté. Tento fenomén vedie k tomu, že ženy v politike sú často považované za agresívne tam, kde sú muži považovaní za asertívnych. Toto vnímanie ovplyvňuje ich sympatickosť a následne ich zvoliteľnosť. Navyše, ženy političky sú častejšie terčom rodovo podmienených nadávok a zneužívania. Globálna správa Medziparlamentnej únie (IPU) z roku 2016 zistila, že 66 % političiek uviedlo, že zažili mizogýnne zneužívanie zo strany mužských kolegov. Ženy v politike sú tiež častejšie obeťami online obťažovania. Napríklad v Austrálii 80 % žien starších ako 30 rokov uviedlo, že by nekandidovali na úrad kvôli online obťažovaniu političiek. Toto nepriateľstvo a zneužívanie môže ženám skomplikovať vstup do politiky a udržanie sa v nej, čo vedie k ich pretrvávajúcemu nedostatku v politických pozíciách. Nedostatočné zastúpenie žien v politike znamená, menšiu pravdepodobnosť, že ženské otázky a potreby, budú riešené. Výskumy ukazujú, že ženy političky sú náchylnejšie predkladať a podporovať politiky zamerané na rodinnú politiku, vzdelávanie a sociálnu infraštruktúru. Štúdia britských političiek z roku 2016 ukázala, že ženy v politike hovorili viac o rodinnej politike a vzdelávaní než ich mužskí kolegovia. Navyše, ženy političky pretavujú svoje reči do činov. Analýza političiek v krajinách OECD v rokoch 1960 až 2005 zistila, že častejšie vytvárali a podporovali politiky zamerané na ženy. Podobné výsledky priniesla aj štúdia z roku 2004 v Indii, kde sa zistilo, že keď bola tretina miest v miestnych radách vyhradená pre ženy, zvýšili sa investície do infraštruktúry súvisiacej s potrebami žien. Rodová priepasť v politike teda nielenže ovplyvňuje samotné ženy v týchto pozíciách, ale má aj širší dopad na verejnú politiku a spoločnosť. Riešenie tohto problému si vyžaduje aktívne opatrenia na podporu a ochranu žien v politike. To môže zahŕňať kvóty na zaručenie minimálneho zastúpenia žien v politických orgánoch, legislatívu na ochranu pred rodovo podmieneným násilím a obťažovaním a kampane na zmenu vnímania žien v politike. Bez dostatočného zastúpenia žien v politických rozhodovacích pozíciách budú rodové rozdiely v údajoch a politikách pretrvávať. Je nevyhnutné vytvárať a podporovať prostredie, ktoré umožňuje ženám bezpečné a efektívne zapájanie do politiky, aby sa zabezpečila rovnováha a spravodlivosť vo verejných funkciách.

"Neviditeľné ženy" od Caroline Criado Perez odhaľuje hlboké a všadeprítomné rodové rozdiely v údajoch, ktoré ovplyvňujú každodenný život žien. Autorka demonštruje, ako sú ženy systematicky ignorované v mnohých oblastiach, od dizajnu produktov cez verejnú infraštruktúru až po vedecký výskum. Tieto rozdiely vedú k vážnym dôsledkom, vrátane neefektívnych verejných služieb, nespravodlivého pracovného prostredia, zdravotných rizík a neadekvátnej zdravotnej starostlivosti. Kniha zdôrazňuje, že riešenie týchto problémov vyžaduje systematické zhromažďovanie a analýzu dát, ktoré zahŕňajú skúsenosti a potreby žien. Inkluzívny prístup k dizajnu, bezpečnostným normám, zdravotným štúdiám a verejným politikám je nevyhnutný na vytvorenie spravodlivejšieho a rovnostárskeho sveta. "Neviditeľné ženy" tak volajú po zmene v prístupe k dátam a rozhodovacím procesom, aby sme mohli budovať spoločnosť, ktorá zohľadňuje potreby všetkých jej členov, bez ohľadu na pohlavie. Máte pre nás feedback? Boli by sme radi, keby ste nám dali vedieť svoj názor na náš obsah! Stačí poslať email na feedback@rewio.app, v predmete uveďte názov tejto knihy a podeľte sa o svoje dojmy!